Súdna spoločnosť uznáva topánky na podpätku ako vrchol ženskosti a elegancie. Pravdou je, že tento druh obuvi si získal popularitu naprieč celým svetom a rozhodne to nebolo pre jeho praktickosť či pohodlnosť. Kde podpätky vznikli a prečo?
Vznikli už v staroveku
Podpätky, aj keď nie v podobe, akú poznáme dnes, si ľudia obliekali už v staroveku. Zatiaľ čo egyptskí mäsiari ich nosili, aby sa neušpinili od krvi zo zabitých zvierat, v Grécku boli doménou hercov. Čím významnejšiu úlohu pritom herec dostal, tým vyšší podpätok na javisku nosil a tým viac bol pre divákov nápadný. V Ríme ich spodobného dôvodu začali nosiť kurtizány, ktoré tak vyčnievali zdavu a prilákali viac zákazníkov. Pozadu nezostalo ani Japonsko, kde bránili ženám, aby si zašpinili kimono od prašných ciest.
Dve kolísky módy s rozdielnym prístupom
V 15. storočí sa topánky na podpätku či skôr platforme začali objavovať v Benátkach a opäť – po vzore starovekého Ríma – medzi prostitútkami. Topánky boli vysoké až 18 centimetrov a pre klientov platili za zmyselné a zaujímavé.
Za úplne opačný koniec uchopilo podpätky v 16. storočí Francúzsko, kde je obula urodzená Catherine de Medici, aby si pridala pár centimetrov k svojej neveľkej postave. Od nej sa potom topánky rozšírili do vyšších spoločenských kruhov, kde symbolizovali príslušnosť k šľachte, a to medzi mužmi aj ženami. Tieto topánky už sa podobali dnešným lodičkám.
Podpätky za doby Kráľa Slnka
Podpätky následne preslávila módna ikona 17. storočia, kráľ Ľudovít XIV. Nechával si ich zhotoviť najčastejšie v červenej farbe, ktorá patrila v tom čase k najdrahším – však sa tiež vyrábala pracným drvením tiel hmyzu dovážaného až z Mexika. Keďže Ľudovít XIV. patril kmilovníkom umenia, nechával si topánky navyše zdobiť výjavy zbitiek alebo zo svojho milostného života. Francúzska smotánka sa snažila jeho štýl napodobňovať až do roku 1789, kedy začala Veľká francúzska revolúcia a okázalé vystavovanie bohatstva už nebolo ani žiaduce, ani bezpečné.
